Tau iha loron 26 fulan-Setembru tinan 2012 husi mochassiopeia
Padraun
Dezenvolvimentu Apple, Inc. hosi tempu ba tempu
Istória ida-ne ' ebé badak
Apple, Inc. (Uluk naran Apple Computer, Inc.) mak empreza Silicon Valley ida ne ' ebé bazeia iha Cupertino, California, ne ' ebé mak involve iha computer teknolojia. Apple ajuda hahú revolusaun computer pesoal iha 1970s ho Apple II no promove sira nia produtu dezde 1980 aktuál ho Macintosh nian. Apple koñesidu ba kriasaun hardware, hanesan iMac, Macbook, iPod múzika player devices, no uzu ba telefoni iPhone, no agora ho ai-Kabelak PC ne ' ebé koñesidu ho naran-iPad. Ciptaanya software balu neʼebé bele kompete iha kriativa área hanesan Finál Tesi Pró vídeo kona-ba edisaun, kona-ba edisaun Pró Logic no iTunes múzika player ne ' ebé funsiona mós hanesan loja múzika online ida saudável.
 
The apple i
 
Ba apple nebe koñesidu nu'udar Apple-1, computer pesoál ida ne ' ebé sedu no konsidera hanesan mastermind ka bei'ala computer apple hotu-hotu iha futuru. Computer ida ne'e mak dezeña no harii hosi parte ne ' ebé halo husi Steve Jobs no Steve Servisu ne ' ebé mak ida neʼebé iha ideia kona-ba fa'an komputadór. Produtu apple dahuluk ne ' ebé mak uluk hatudu ba públiku iha 1976 Abril iha perguntas computer homebrew iha Palo Alto, California no laʼo iha fulan-Jullu 1976 kona-ba fa'an ho folin $ 666.66 ida.

Hamutuk ho belun seluk ronald wayne, tolu hahú atu harii mákina ne'e. Uza meiu sira ne ' ebé inklui borrowing espasu husi família no belun sira oin-oin, sira faʼan oin-oin kona-ba propriedade pesoal (hanesan calculator ida no combi vw kareta ida), scavenging no bosok bit ida. Servisu konsege asegura komponente ne ' ebé presiza enkuantu Wozniak no Wayne sira halibur hamutuk sira. Kompleta no shipped iha fulan-Juñu, sira sei selu tuir promesa husi Paul Terrell. Iha remata, 200 Unit apple ne ' ebé halo produsaun.
apple ii

Diferensa boot ho apple ida Primeiro nebe  Modelu TV mak design hotu nebe hetan kompletamente reformula efisiente hatudu , iha espozisaun iha memória. Ho forma ida ne'e la'os de'it bele monitoriza testu hatudu bele mós hatudu dezeñu no ikus liu okos. Iha mós tempu hodi reforsa servisu casing no keyboard dezeñu di'ak liu ho idea sira-ne ' ebé makina ne'e tenke sai kompletu no prontu atu halai. Apple haʼu kuaze bele sai hanesan neʼe, maibé sei iha nafatin presiza plug parte oin-oin hamutuk no hakerek kódigu báziku atu halai.

Rekoñese halo computer hanesan ne'e bele sai folin-boot. Servisu ne ' ebé hahú buka osan maibé wayne bit moe tanba konsórsiu falla tinan haat sedu liu no bele mós sai husi kompañia. Servisu ikusmai hala'o sorumutu Mike Markkula ne ' ebé garante ita emprêstimu banku ida ba $ 250.000 no tolu forma Apple Computer kona-ba loron 1 fulan Abril 1976. Ho finansiamentu no dezeñu kona-ba forma ne ' ebé foun, Apple II fó sai iha 1977, no sai computer ne ' ebé jeralmente rekonhesidu mós ho kriasaun merkadu pc, tokon ba Tokon mak faʼan di'ak ba 1980. Bainhira Apple sai ba públiku iha tinan 1980, sira hamosu fundu barak tanba Ford sai ba públiku iha 1956.

apple III
Iha 1980 sedu, Apple Computer hasoru kompetisaun aumenta husi empreza sira seluk. Rival prinsipál Apple Computer mak Commodore ida. Maibé ida-neʼe la naruk, hafoin kria computer-nivel mainframes, IBM, ne ' ebé tama iha merkadu. Maske Apple II deklara ona plataforma prontu ba Visicalc, Apple sei estabelese Apple III ba rival versaun PC BALUN.

Xerox PARC dan LISA
 
Iha fulan-Dezembru tinan-1979, Steve Servisu no tékniku computer Apple grupu kona-ba vizita ida ba laboratóriu Xerox PARC no haree husi peskizadór hosi Xerox, sira hatudu ida GUI (Graphic Uzuáriu Eletrónikus) iha Alto computer. Ho ida-neʼe mak tempu Servisu Steve hatene kona-ba importánsia GUI futuru kona-ba computer, duké uza eletrónikus bazeia iha testu ida (porezemplu, komandu komparasaun ho imparsial komandu ho ukun-fuan iha janela mak konveniente liu)

Iha kooperasaun paktu fó Xerox asesu ba fasilidade sira ne ' ebé hetan Xerox durante loron 3 hanesan kompensasaun ba valór sira kona-ba interkámbiu asaun sira ne'ebe iha tempu neʼebá us $ 1,000,000 ba Apple nia uza. Durante tempu neʼe, scientists Apple estuda intricacies GUI ka WIMP eletrónikus atu nune'e bele prodús dahuluk Apple bazeia ba computer GUI no LISA naran (temi naran mai husi Servisu Steve uluk oan-feto ne ' ebé mak hanesan kontinuasaun husi Area Integradu Software Arkitetura)

De'it, intregated Lokal Arkitetura Software ka LISA bele sai ema konsidera hanesan falla APPLE tanba maske LISA mak arma ho mouse ida no GUI (Graphical Uzuáriu Eletrónikus), LISA mak priced karun tebes, kuaze $ 10,000 no LISA sei la Kompatível ho produtu uluk ne ' ebé inklui II Apple, tan neʼe, la tama iha merkadu.
MAC 128k
Hafoin tinan 3 hahú susesu MAC 128k, lansa filafali iha 1987 APPLE MAC II hatutan ho instalasaun vaga Floppy Disk Tpi (floppy), no mós uza Disk hanesan armazenamentu, aleinde MAC II mós apoia 8 bit / 256 Buta Vídeo.

MAC II
Hafoin tinan 3 hahú susesu MAC 128k, lansa filafali iha 1987 APPLE MAC II hatutan ho instalasaun vaga Floppy Disk Tpi (floppy), no mós uza Disk hanesan armazenamentu, aleinde MAC II mós apoia 8 bit / 256 Buta Vídeo.

Macintosh color classic
APPLE Computer uluk okos tais Smiley iha ninia prestíjiu, no seluk ne ' ebé saudável no kontratu liu-hosi tais monitorizasaun.

Mac Portable
Iha tinan 1989, MacBook hirak ne'e iha okaziaun objetiva ba menus hosi $ 6.500, ho todan ida kona-ba kilo 6 estabiliza mós prontu ho trackball (trackpad) no mai ho battery ida ne ' ebé bele iha ba 10jam

TAM (Twentieth Anniversary Macintosh)
Toʼo Promove liu hosi filme Batman & Robin, no iha ona Kartaun Lian no Remote Kontrolu ida.

iMac
Ida-neʼe mak dehan katak liuhusi ida-ne'e iMac APPLE bele emerged hikas fali husi falnsia ne ' ebé fase durante tinan rua.

Mac Mini
Inovasaun produtu ne ' ebé ema barak neʼebé tesi lia ba madness ida tanba prodús la uza Keyboard, Mouse Monitor, ne ' ebé lansa iha tinan 2005 ba $ 499 ida.

MacBook Air
Touted hanesan computer thinnest mundu nian ho de'it hatodan kilo estabiliza 1.5, thickness 0.16 de'it inch frente no rear 0.76 Inch. Interesante mak, laptop casing ne ' ebé halo husi aluminum ne ' ebé mak bele recyclable no ninia komponente halo hosi materiál kulapur.

IPhone 3Gs
Iha fulan-Janeiru tinan 2007, Apple tama iha merkadu telemóvel ho introdusaun iPhone, ne ' ebé sei lansa iha tinan ida ne'e iha estadus UNIDUS. Iha tempu hanesan, empreza nia naran sei mós sai trimmed atu husik tiha liafuan "Computer" reprezenta diversifikasaun produtu empreza nian.


iPad
IPad ne'e bele uza ba browsing Internet, matan-moris HD filme, podcasts, lee livru dijitál hanesan iPod kompleta ho oradór built-in! iPad mai ho tais 9.7 inch ida ne ' ebé apoia multitouch.


Fonte: hosi fonte oin-oin (http://www.google.co.id/search?q=perkembangan+apple & rádiu = utf-8 & oe = utf-8 & aq = t & rls=org.mozilla:en-US:official & kliente = firefox-ida)
Fahe ida-ne'e:

0 komentar:

Posting Komentar

 
FOINSAE INFORMATICA © 2016. All Rights Reserved. Powered by Blogger
Top